Treska v majonéze: Z hotela Carlton až k slovenským oligarchom

Fastfoody boli na Slovensku rozšírené dávno pred tým, než to bolo cool. Na autobusových alebo vlakových staniciach, v nemocniciach, ale aj v tradičných „lahôdkach“ ste si mohli objednať jedno z najtradičnejších slovenských jedál – tresku v majonéze.

Treska je so Slovákmi už od 50. rokov. Zdroj snímky: Ryba Košice

Ak by jej história bola ešte o čosi dlhšia, pokojne by mohla súperiť o titul národného jedla aj s bryndzovými haluškami. Ľudia na Slovensku sú síce na chvoste EÚ v rámci konzumácie rýb, no práve treska v majonéze má jednoznačný podiel na tom, že v tejto štatistike nie sme úplne poslední.

Z Carltonu na celé Slovensko

Príbeh tresky v majonéze sa začal písať počas II. svetovej vojny v Bratislave. Vtedajší šéf Národnej banky Imrich Karvaš nechal zriadiť podnik Ryba Bratislava. Jeho úlohou bolo dovážať ryby, no zároveň bol aj octárňou a špecializoval sa na spracovanie zeleniny. V roku 1946 firma otvorila aj svoju pobočku v Košiciach a o tri roky neskôr k spoločnosti Ryba pribudol aj závod v Žiline. To bolo v čase, keď už boli všetky firmy znárodnené.

Samotná treska v majonéze sa začala vyrábať kvôli tomu, že ryby na Slovensku v 50. rokoch veľmi nešli na odbyt. Vzhľadom na to, že sa musela väčšina z nich dovážať, cena bola vysoká, a tak museli kompetentní vymyslieť nejaký iný spôsob, ako ľudí naučiť jesť ryby. „Hľadal sa teda ekonomicky nenáročný spôsob, ako ich dostať medzi ľudí,“ vysvetlil pred časom pre Sme generálny riaditeľ Ryby Žilina Michal Britvík. Ako dobré riešenie sa zdalo zmiešanie ryby s majonézou a zeleninou.

Treska bola spôsobom, ako naučiť Slovákov jesť ryby. Zdroj snímky: Ryba Źilina

Pomer jednotlivých surovín na objednávku vymyslel kuchár a cukrár bratislavského hotela Carlton Jozef Boško v päťdesiatych rokoch. Ako sa čoskoro ukázalo, chute Slovákov trafil excelentne. Pôvodný plán totiž bol, že sa ročne vyrobí 65 ton tresky, napokon z toho bol dvojnásobok. Treska v majonéze si rýchlo získala medzi obyvateľmi Slovenska veľkú popularitu, aj keď už v Česku ju takmer nikto nepoznal.

Potom, ako na začiatku sedemdesiatych rokov vznikol Slovenský mraziarenský a rybný priemysel, vládna moc pridelila pod jeho strechu aj bývalú Rybu. Stále fungovali tri pobočky, v Bratislave, Žiline a Košiciach. Každá pokračovala vo výrobe tresky v majonéze podľa rovnakej receptúry, až na maličké rozdiely.

Futbal a treska

Tak ako pre každé priemyselné odvetvie, aj pre potravinársky priemysel nastali po roku 1989 ťažké časy. V roku 1992 sa súkromníci postupne zmocnili každej z troch pobočiek Ryby a začali fungovať samostatne. Dnes na trhu už pôsobí len Ryba Košice a Ryba Žilina, bratislavský závod zanikol.

Rybu Košice pôvodne sprivatizovala rodina Gimovcov, ktorá v závode pôsobila aj pred revolúciou a podnik dokázali udržať napriek hospodárskym ťažkostiam. „Za bývalého Československa boli ryby dotované, to zrazu celé padlo, takže prvých desať rokov bolo doslova bojom o prežitie,“ povedal pre magazín Prečo nie?! bývalý majiteľ Jozef Gima.

Treska na stanici na stojáka bola prvým slovenským fastfoodom. Zdroj snímky: Ryba Košice

Napriek tomu, že sa im podarilo s firmou prežiť najťažšie časy, pred časom ju predsa len posunuli ďalej. V auguste minulého roka Rybu Košice kúpil podnikateľ Milan Fiľo, ktorý zbohatol na privatizácii ružomberských papierní. Okrem toho v rámci potravinárskeho priemyslu vlastní aj mäsokombinát Tauris, je taktiež majiteľom futbalového klubu MFK Ružomberok.

Veľmi podobný príbeh má za sebou aj Ryba Žilina. Tú dnes taktiež ovláda veľkopodnikateľ, ktorý zbohatol na privatizácii papierní. Žilinský oligarcha Jozef Antošík zarobil na kúpe a následnom predaji žilinských papierní a v roku 2013 sa rozhodol vstúpiť do Ryby Žilina. Okrem toho, podobne ako Fiľo, vlastní futbalový klub, a to len o pár kilometrov na západ. Svoje peniaze a čas investuje do MŠK Žilina.