Zápisník brigádnika v hypermarkete #3: Zachovajte paniku

Píše redaktor Igelitky Ľudovít Hurban.

V roku 2060 Jano otvorí skriňu a víťazoslávne dvihne ruky nad hlavu. Minula sa aj posledná rolka toaletného papiera, ktorý jeho dedo počas koronakrízy v roku 2020 nakúpil. Vtip reagujúci na paniku a aktuálnu situáciu presne popisuje situácie, s akými sa dá v týchto dňoch v predajni potravín či drogérie stretnúť.

Už som na tomto mieste písal o tom, prečo som sa rozhodol na chvíľu vymeniť počítač za pokladňu aj o tom, že ľudia akosi automaticky začali nakupovať vo väčších množstvách. Dnes sa trochu bližšie pozrieme aj na to, čo sa v nafúknutých nákupných košíkoch nachádza.

Čas na paniku

Hneď na úvod treba povedať, že väčšina nákupov je v podstate rozumných a zásadne sa nevymykajú bežným dňom. Ale fakt, že niektorí zákazníci majú sklony k dramatizácii, ukazujú napríklad ochranné opatrenia, ktoré u seba zaviedli.

Košík plný pív

Zásoby, ktoré sa tak skoro neminú. Zdroj snímky: Igelitky

Gumené rukavice sú len začiatok. Počas pár hodín, ktoré mám za sebou za pokladňou som už videl aj ľudí v potápačských okuliaroch, ľudí s ochranným plexisklom pred tvárou, prípadne človeka zahaleného v kapucni a rúšku tak, že by si ho ktokoľvek mohol pomýliť s lupičom.

Po rekordnom nákupe, ktorý mal hodnotu viac ako 200 eur, tento týždeň prišiel aj rekord v počte položiek. Zákazník so sebou vo vozíku priniesol 180 plechoviek piva. Cena bola rovných 100 eur a 80 centov. Nechce vraj robiť paniku, uvedomuje si, že je to možno trochu väčšia zásoba, ale nebaví ho chodiť do obchodu po pivo každú chvíľu.

Osem litrov octu

Okrem vášne pre pitie piva v sebe ľudia na Slovensku v posledných dňoch objavili aj pekárske vlohy. Keďže sú po väčšinu času zavretí doma, začali vo veľkom piecť. Dokonca až tak, že v potravinách chýbajú kvasnice, čerstvé, aj sušené.

Ak aj nejaké droždie na predajňu dorazí, rozchytá sa v priebehu niekoľkých minút. Do veľkej miery je to aj kvôli tomu, že niektorí ľudia si pre istotu vezmú domov celý kartón. Fakt, že kvasnice majú veľmi krátku trvanlivosť, a teda väčšina takéhoto nákupu vyjde navnivoč, je pre nakupujúcich vedľajší.

Jeden z najbizarnejších nákupov som zatiaľ zaznamenal počas stredajšej služby. Zákazník si kúpil veľa múky, cestovín a osem litrov octu. Pri jeho bežnej spotrebe mu takéto množstvo vydrží približne rovnako dlho, ako vo vtipe o toaletnom papieri na začiatku článku.

Celý deň som premýšľal, čo sa s toľkým octom dá robiť. Teoreticky môže slúžiť na čistenie a odstraňovanie zápachu, ale to sa zdá pomerne neefektívne. Odvahu spýtať sa som nabral až na druhý deň. Zákazník bral síce len dve fľaše octu, ale aj to je o jednu viac, ako v domácnosti treba.

„Všetci teraz namiesto octu začali vyrábať lieh. Ak to bude trvať ďalej, v lete by som nemal s čím zavárať uhorky,“ odpovedá. Nechcem si radšej ani predstavovať, koľko uhoriek bude zavárať ten zákazník s ôsmimi fľašami.