Zápisník brigádnika v hypermarkete #2: Nákup za 150 eur? Žiaden problém

Píše redaktor Igelitky Ľudovít Hurban.

S hlbokým nádychom cez ochranné rúško vystupujem z auta. Po takmer dvanástich rokoch sa vraciam do retailu. Na smenu prichádzam 15 minút pred jej začiatkom, no keďže mi deň pred tým, keď ma prijali, nikto nestihol vysvetliť, čo vlastne mám robiť, čakám pri vchode do predajne. Ako som vymenil počítač za pokladňu si môžete prečítať tu. Dnes čakám na svoj prvý nákup.

Krátko pred začiatkom smeny dostávam brigádnické tričko a vedúci ma postupne začne prevádzať po obchode. Najskôr cvakačky, šatne, jedáleň a fajčiareň. Posledná miestnosť sa možno úplne nehodí do roku 2020, ale je milé vidieť, čo všetko dokáže zamestnávateľ urobiť pre svojich zamestnancov.

Na tomto mieste budeme v najbližších dňoch rozoberať viacero aspektov maloobchodného života. Dnes sa bližšie pozrieme na obsah jednotlivých nákupných košíkov.

Chladiace pulty. Ilustračná snímka. Zdroj snímky: Igelitka

Nafúknutý nákup aj košíky

Jedným z najvýraznejších trendov posledných dní je, že sa ľuďom nafúkli nákupné košíky. Kým počas bežných dní ľudia zvykli v obchode nakúpiť za 20 až 30 eur, za posledný týždeň sa hodnota priemerného nákupu zdvojnásobila. Väčšina nákupov sa pohybuje dokonca okolo úrovne 100 eur, priemer nadol ťahajú len jednotlivci, ktorí si prídu kúpiť tresku a štyri rožky.

Aj keď som zatiaľ za pokladňou strávil len desať hodín čistého času, extrémne nákupy ako z apokalyptických filmov som si nevšimol. Žiadnych 50 kíl múky alebo 300 roliek toaletného papiera. Ľudia nakupujú to, čo doteraz, akurát, že vo väčšom množstve.

Ak by si za normálnych okolností zobrali 300 gramov syra, dnes si radšej vezmú kilo. Často radšej viac druhov, k tomu údeniny, trochu ryže, trochu múky, jeden balík minerálnych vôd. Aj keď to nie sú nákupy, ktoré by ukazovali na paniku medzi ľuďmi, tí akosi sami od seba cítia, že niečo visí vo vzduchu. Ľudia ani nevedia ako, ale nákup im zrazu v pohode vyjde na stovku.

Ako nakúpiť za 230 eur

Samozrejme, nájdu sa extrémy. Nie je problém stretnúť sa s nákupom, ktorý vyzerá, akoby zákazník len prešiel pomedzi regále a nahádzal do košíka všetko, čo videl. Rekord, ktorý som doteraz zaznamenal, bol košík za 230 eur.

Dve fľaše rumu, konzervy, múky, tri balenia vôd, 24 pív, ryža, ale napríklad aj desať mozzarelových tyčiniek, každá po dve eurá, pri ktorej sa nevdojak musí človek spýtať – vážne? „Viete, že by ste nemali chodiť nakupovať hladní,“ hovorím zákazníkom. Tí sa rozosmejú. „Tiež sme si to hovorili,“ krčia plecami.

Jedným zo súčasných fenoménov v maloobchode, sú nákupy na viac blokov. V priebehu päťhodinovej služby sa nájde aspoň dvadsať zákazníkov, ktorí majú nákup rozdelený na viac častí. Mnohí vysvetľujú, že nakupujú pre rodičov, či starých rodičov.

„Je to s nimi ťažké, ale musia sa aj oni naučiť, že teraz je pre nich najbezpečnejšie sedieť doma,“ hovorí o svojich rodičoch zákazníčka, ktorá platí za ovocie, múku a minerálky.