Najlepší odapd je ten, ktorý nikdy nevznikne. Jednoduché a veľmi efektívne riešenie neustále rastúceho množstva produkovaného odpadu však naráža na problém – realitu. Hoci sa slovné spojenie zero waste nepochybne dostalo do slovníka širších spoločenských vrstiev, štatistické údaje hovoria, že množstvo produkovaných smetí každoročne rastie. A predpokladá sa, že tento trend bude pokračovať aj v najbližších rokoch.
Podľa údajov Štatistického úradu SR a Eurostatu sme na Slovensku v roku 2019 vyprodukovali 2,37 milióna tony komunálneho odpadu. V priemere teda každý Slovák za rok do odpadových nádob vyhodil 435 kilogramov smetí, čo v prepočte na deň robí 1,2 kilogramu odpadu. Hoci to na prvý pohľad vyzerá ako ohromné čísla, v skutočnosti Slovensko v produkcii smetí za Západom zaostáva. Problémom však je, že kým na Západe dokážu vyprodukovaný odpad aj zlikvidovať, či už recyklovať, alebo spáliť, z údajov spoločnosti Wood & Company vyplýva, že u nás vyše 50 percent komunálneho odpadu končí na skládkach.
Zero waste stratégia a pribúdanie odpadu
Problém odpadového hospodárstva má viacero úrovní. Tým najzákladnejším je hromadenie masy odpadkov v prírode, či už na klasických skládkach, aké poznáme u nás, ale aj v oceánoch, kde je problém síce Slovensku vzdialený, no o to vypuklejší. Preto EÚ stanovila pre členské štáty stratégiu, na základe ktorej by mali do roku 2035 skládkovať maximálne 10 percent odpadu a recyklovať aspoň 65 percent.
„Aj za predpokladu optimistického scenára, ktorý počíta v roku 2035 s naplnením cieľa recyklácie na úrovni 65 percent, presiahne hmotnosť nerecyklovateľného komunálneho odpadu úroveň milión ton,“ uvádza vo svojej správe analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská. Predpokladá, že produkcia smetí bude na Slovensku rásť aj v najbližších rokoch. Oprieť sa dá napríklad o historické dáta.
Kým v roku 2005 na Slovensku ľudia v priemere ročne na jedného obyvateľa vyprodukovali 289 kilogramov odpadu, v roku 2019 to už bolo 435 kilogramov. V roku 2035 by mala produkcia odpadu narásť už na 580 kilogramov na osobu na rok. „O tom, že nejde o nereálne čísla, svedčí aj aktuálna situácia z Trnavského kraja. Bežný obyvateľ tam už v roku 2019 vytvoril 573 kg odpadu. Úzko to súvisí so spotrebou obyvateľstva v krajine. Každý zakúpený tovar a často aj služba sú totiž skôr či neskôr zdrojom odpadu. S rastúcou spotrebou tak rastie aj produkcia smetí,“ konštatuje analytička.
Riešením sú spaľovne. Dočasne
K požadovanej miere recyklácie sa dnes nepribližuje ani jeden kraj na Slovensku. Najlepšie je na tom Trnavský kraj, ktorý recykluje 45 percent komunálneho odpadu. Zdanlivo najhoršie vychádzajú Bratislavský a Košický kraj, no tu do hry vstupuje fakt, že v dvoch najväčších mestách na Slovensku existujú takzvané spaľovne odpadu, inými slovami, zariadenia na energetické zhodnocovanie komunálneho odpadu.
Ukazuje sa, že takéto zariadenia sú skutočne významná pomoc. Z výročnej správy bratislavskej spoločnosti OLO, ktorá spaľovňu prevádzkuje, vyplýva, že za rok spálila viac ako 133-tisíc ton odpadu. Krajiny, v ktorých je energetické zhodnocovanie odpadu omnoho rozvinutejšie, už dnes na skládky nevozia v podstate žiaden odpad. Ide napríklad o Nemecko, Dánsko, Rakúsko či Švédsko, ktoré dokonca ani nevyužíva svoje kapacity naplno a odpad musí dovážať.
„Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú. Na Slovensku tak potrebujeme minimálne päť takýchto zariadení,“ píše v analýze Eva Sadovská. Spoločnosť Ewia ešte v roku 2019 predstavila plán na výstavbu piatich nových spaľovní. Projekt je stále živý, momentálne prebiehajú procesy v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Hoci ani energetické zhodnocovanie odpadov nie je práve najekologickejší spôsob nakladania s odpadmi, je vždy lepší, ako obyčajné presakujúce skládky, akých je na Slovensku väčšina. A tak sa pred skutočným zero waste prístupom a prechodom k nulovej tvorbe odpadu práve možnosť jeho spaľovania javí ako najefektívnejšia.