„Ďakujem, do sáčku mi to nedávajte,“ hovorí slečna.

„Správne, ekologicky,“ znie odpoveď.

Takáto konverzácia by pohodlne zapadala do každodenného moderného života v hlavnom meste. Až na dve veci. Odohrala sa v sobotu doobeda na trhovisku na Miletičovej ulici v Bratislave a odpovedala vyše sedemdesiatročná pani predavačka, ktorá každý deň poctivo pricestuje z juhu Slovenska predávať ovocie.

Napriek tomu, že Miletička s najväčšou pravdepodobnosťou už prekonala svoju najväčšiu slávu, keď sa tam v deväťdesiatych rokoch kupovala väčšina „značkového oblečenia,“ no svoje čaro si zachovala dodnes. V okolí sa mieša vôňa levandule a čučoriedok, na pultoch je množstvo čerstvého ovocia i zeleniny a poruke je taktiež poctivý výčap s dvanástkou z Krušovíc.

Miletička hrá v lete všetkými farbami. Zdroj snímky: Igelitka

Príďte aj na dušičky

Oblečenia sa už síce na najznámejšie trhovisko v Bratislave kupovať až tak nechodí, ale aj tak sa nachádza na každom kroku. Klasická prevádzka so všetkými druhmi vybraného tovaru, od papúč, tenisiek, županov, polkošiel a šiat až po plavky, plážovú obuv a havajské košele. Ale číny veľkosti 45 tam nie sú.

Na chodníku sa treba vyhýbať ľuďom prúdiacim všetkými smermi, na stolčekoch sú rozložené bylinky, koriander, ligurček, bazalka, oregano. Hneď vedľa kríčky čili papričiek, od osemdesiat centov až po euro päťdesiat, podľa veľkosti. Dedko predáva marhule za 50 centov za kilo, ale tie sú dobré možno tak na pálenie. Nikto sa pri ňom nezastaví. Voňavý zväzok levandule stojí taktiež päťdesiat centov.

„To bude euro za tri, dobre,“ viac oznamuje, ako sa pýta energická predavačka. Prišla sem z Nitry, tento rok je na Miletičke po prvý raz. Predávať chodí každý víkend, do rôznych okolitých miest a dedín, do Topoľčian aj do Levíc. Okrem levandule má na predaj aj gerbery a irisy. „Príďte aj na dušičky, to budem stáť tamto pri vchode,“ lúči sa.

Sladký aj supersladký

O pár metrov ďalej stojí jeden z kandidátov na predsedu bratislavskej župy. Hovorí, že sa musí ísť ukazovať medzi ľudí, aby sa dostal do povedomia. Na potvrdenie kandidatúry mu chýba ešte 200 podpisov. Aj keď rozdáva pagáčiky, oveľa väčší úspech má mladík naproti. Na stolíku pred sebou má čučoriedky, pol litrový pohár za tri a pol eura.

„Ráno sme sem prišli až od Martina. Cez víkend je to vždy lepšie, cez týždeň ľudia až tak nekupujú,“ hovorí. Okrem čučoriedok má pred sebou aj dubáky, teda skôr to, čo z nich zostalo. Na pulte má ešte aj malú a vkusne zabalenú fľaštičku s jahodovými sirupom.

Ďalej vo vnútri trhoviska pod strechami je väčšinou koreňová zelenina, zemiaky, kukurica, paradajky, cukety a patizóny. No absolútne dominujú melóny. Obrovské zelené balvany, ktoré už na prvý pohľad vyzerajú sladko a šťavnato. Kilo stojí euro, v ponuke je celý, polovica, polka polovice aj štvrťka polky polovice. Jeden je sladký, ten vedľa je pre istotu super sladký. Sú naozaj výborné.

Vôňa zeleniny a ovocia sa nesie celým trhoviskom. Zdroj snímky: Igelitka

Miletička prekvapila

Medzi ľuďmi panuje prekvapivý ruch aj okolo jedenástej doobeda. Tovaru je stále dosť, slovenčina sa mieša najmä s maďarčinou. Väčšina predajcov pravidelne cestuje z južného Slovenska. Na jednej z hlavných uličiek je vystavený cesnak za 5 eur za kilo. Hneď vedľa sú uhorky nakladačky a oproti nim postaršia pani predáva zväzok kôpru a listov viniča. Príprava na domáce kvasáky. Komu sa ale nechce čakať o kúsok ďalej už sú na predaj hotové.

„Teraz nie je sezóna, ľudia chodia skôr na jar a na jeseň,“ vysvetľuje predavač, ktorý prišiel z malej dedinky pri Dunajskej Strede. Všetka zelenina, ktorú má so sebou, je jeho. Na Miletičku chodí predávať už 14 rokov. Aj keď nie je hlavná sezóna, zákazníkov má dosť. Najskôr to bolo kilo a pol červenej repy a pol kila kvasenej kapusty. Potom osem kvasákov a následne zase kapusta.

Niektorí stánkari tu chodia predávať už roky. Zdroj snímky: Igelitka

Človek musí chvíľu hľadať, aby sa nakoniec dostal aj do oddelenia lacného odevu. Tam je ale celkom prázdno.

Práve včas prichádza bufet s prozaickým názvom Smädníček. Je tam všetko, studená dvanástka, kofola, hroznovka aj segedínsky guláš. Zákazníkov je dosť, dvaja predavači za pultom sa nezastavia. Za stolom sedia obedujúci robotníci aj starší pár pri prázdnych dvojdecových pohároch na stopke, na ktorých ešte je vidieť stopy modrej frankovky.

Miletička svoje čaro ani časom vôbec nestratila. Práve naopak, niekedy padne vhod prísť sa len tak poprechádzať na skutočný trh a trochu si pokecať. Ceny síce možno trochu svojou výškou prekvapia, ale na druhej strane pocit, ako na trhu v bývalom Sovietskom zväze dostanete iba tu.