„Dajte si tú tašku do šatne,“ zavrčí na nás chlap vo dverách obchodného domu v centre Havany a ukazuje doprava na hlúčik ľudí. „Kde si ju máme dať?“ pýtame sa nechápavo skôr seba samých než sbs-kára v civile, keďže ten už sekíruje ďalších návštevníkov. Pozrieme vpravo a naozaj. Šatňa. Ako v divadle. Odovzdáte ruksak či kabelku a na oplátku dostanete do ruky kartičku s číslom.
Dobre, takže na Kube sa nakupuje o trošku inak. Prísne bezpečnostné opatrenia. Poďme dovnútra.
Bez tovaru
V poslednom čase sa píše o tom, ako sa Kuba otvára svetu i o tom, že tam prúdia milióny turistov. To je síce pravda, ale do obchodov nový vietor ešte nezavial. Skôr ten starý všetko odvial. Asi ako jediní turisti široko ďaleko vstupujeme do obchodného domu, kde sa to len tak hemží domácimi. Vrava, ruch, plno ľudí… Všetko ako v Auparku, len jedna vec tu chýba. Tovar. Nie je, čo nakupovať.
V predajni Puma visia iba žabky, bižutéria je pre istotu zrušená, domáce potreby by mohli z tých vyblednutých kvetináčov zotrieť prach a v obuvi je na výber jeden pár lodičiek. Hoci v dvoch farbách. Poďme radšej do potravín.
V potravinách to vyzerá ako v najhorších dňoch slovenského Carrefouru, keď balansoval nad konkurzom. Prázdne regály, respektíve jeden tovar roztiahnutý po celej jeho dĺžke, aby to až tak tragicky nevyzeralo. Ale napriek tomu vyzerá. Jeden druh minerálky, jedny cestoviny i jedna omáčka na cestoviny. Žiadne mlieko, žiadna múka, žiadna čokoláda, žiadne čaje, žiaden olej, žiadna šunka… Jedným slovom, prakticky nič. Teda okrem rumu, toho je na výber aspoň z troch druhov. Nutella a konzervy sardiniek sú zamknuté v špeciálnej vitrínke pri pokladni ako prémiový tovar.
Kuba je drahá
Obchody uvádzajú cenovky v dvoch menách. CUP sú pesos určené pre domácich, CUC sú konvertibilné pesos, ktorými platia turisti. Pri jednej ani pri druhej však nečakajte nízke sumy. Napriek tomu, že priemerná mzda na Kube je približne 15 dolárov, tovary dražejú. Aj vďaka príchodu turistov. Cenovo najvýhodnejší je asi ten preslávený rum. Kým 355-mililitrová fľaška bielej Havany stojí približne 1,95 dolára, za víno zaplatíte viac ako 14 dolárov. Párty však z toho nebude, minerálka má totiž na sebe cenovku 70 centov a čipsy 2,70 dolára.
Ako môžu Kubánci v takých obchodoch z takých platov vyžiť? Ťažko. V krajine od roku 1962 platí prídelový systém. Okrem toho sa vraví, že polovica z nich má rodinu v zahraničí a tá druhá pracuje v cestovnom ruchu alebo sa podieľa na šedej ekonomike.
V poloprázdnom obchode si tak do košíka položíme iba rum Legendario, ktorý stojí asi štvrtinu toho, čo u nás a mierime von. „Ukážte blok,“ zavrčí na nás pán stojaci pri dverách. Porovná doklad s tým, čo máme v rukách a až potom nás púšťa na ulici. Hovoríme, prísne bezpečnostné pravidlá. Aj keď vlastne nie je čo kradnúť. Ani len tie povestné kubánske pomaranče tam nepredávajú.