Aj na Slovensku je dosť obcí, v ktorých si nekúpite rožok ani múku. Predajne potravín sa tam totiž neuživia. Málo obyvateľov rovná sa nízka kúpna sila. Keď obchod v červených číslach zavrie, ľuďom neostáva nič iné, iba za potravinami cestovať po okolí. Obchodníci v Česku a Maďarsku hovoria, že prevádzkovanie takýchto predajní by malo byť verejnou službou. K ich snahám sa chce pridať aj slovenská Coop Jednota, hovorí v rozhovore pre Igelitku jej podpredseda Predstavenstva Martin Katriak.

Predajňa v obci Zubné, ktorá má okolo 350 obyvateľov. Reprofoto: Google Maps

Predajne Coop Jednota dlhodobo prevádzkujete aj v malých obciach. Ako sa zmenila ich situácia v priebehu rokov?

Za starého režimu sme v obciach, kde nebola žiadna predajňa, prevádzkovali aspoň pojazdné predajne. Tie síce boli vyslovene stratové, ale prispievali nám na nich Národné výbory. Po zmene režimu, sme pojazdné predajne zrušili, pretože nám na nich odmietli prispievať.

Ťahajú ziskové predajne tie, ktoré sú v strate?

Pokiaľ sú predajne v strate, tak ich zatvárame. Keď dosahujú nulu, tak ich ponechávame.

Takže ich držíte, hoci negenerujú zisk.

Uvažujme po vzore Maďarov a Čechov, ktorí sa pokúšajú získať od vlády nejaké príspevky či dotácie na predajne buď malého formátu, alebo také, ktoré sú v obciach do 200 až 300 obyvateľov. My si tiež robíme analýzy, o tom, ako to u nás vyzerá.

Už ste sa o tom rozprávali s ministerstvom?

Ešte nie, zatiaľ si robíme analýzy.

Martin Katriak

A čo sa týka rozširovania?

Rozširujeme sa, ale takým tempom, na aké máme finančné prostriedky.

V Bratislave ste nedávno rekonštruovali predajňu na Dulovom námestí. Zostal vám tu ešte supermarket v Ružinove. Chcete sa vrátiť do hlavného mesta?

Bratislavská Jednota sa od nás v minulosti odčlenila. V Bratislave je silná konkurencia, prenájmy sú drahé a ďalším problémom je, že nové predajne by musel prevádzkovať niekto z mimo bratislavských Jednôt. Nie je to také jednoduché, mali sme taký zámer a ešte stále máme, ale reality je iná.