Síce rovnaký obal, ale zato iné kakao v Nutelle či menej aktívnej látky v pracom prášku Persil. Značkové produkty predávané v strednej a východnej Európe majú inú receptúru ako tie z Rakúska či Nemecka. V nedávnom českom teste mali z 21 výrobkov rovnaké zloženie len tri. Výsledky tak opäť rozprúdili debatu o dvojakej kvalite produktov.

Na európskej pôde sa bojuje o zjednotenie receptúr. „Pri postupnom uvádzaní noviniek na trh je takmer nemožné zabezpečiť 100 percentné pokrytie všetkých trhov výrobkami s identickým zložením,“ hovorí v rozhovore pre Igelitku Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky. Združenie od roku 1996 zastupuje výrobcov a dovozcov značkových produktov u nás.

Ľubomír Tuchscher hovorí, že receptúra sa upravuje napríklad aj kvôli národnej legislatíve. Zdroj snímky: archív Ľ.T.

Výsledky českého testu nedopadli pre značkové výrobky vôbec dobre. Prekvapili vás?
Nie je tajomstvom, že motiváciou tohto testu bolo dokázať rozdiel v zložení vo výrobkoch predávaných pod rovnakou značkou na rôznych trhoch. Avšak podiel tých, u ktorých test dokázal rozdiel, nezodpovedá reálnemu podielu lokalizovaných produktov predávaných na testovaných piatich trhoch. V tomto ohľade dávam do pozornosti, že slovenské, maďarské alebo slovinské testy mali väčší podiel produktov, u ktorých analytici identifikovali rovnaké zloženie. Ďalšou vecou je, že rozdiely sú aj pri privátnych produktoch obchodných sietí.

Faktom však je, že rozdiely zistené boli. Aký je teda podľa vás pomer značkových výrobkov, ktoré majú na jednotlivých trhoch rovnaké zloženie a tých, čo nemajú?
Úprimne, odpoveď na túto otázku v tejto chvíli nevie dať ani obchod, ani výrobca. Pri postupnom uvádzaní noviniek na trh mám za to, že je takmer nemožné zabezpečiť 100 percentné pokrytie všetkých európskych trhov u každého výrobcu výrobkami s identickým zložením.
Zažívame situáciu, kedy sa poukazuje na značkové výrobky a porovnávajú sa ich lokálne verzie. Z testov však vypadáva informácia, že značkové produkty dodržiavajú lokálne legislatívne požiadavky a spĺňajú požiadavky na to, aby mohli byť označené ako bezpečné a zdraviu nezávadné. A takisto testom chýba porovnanie značkových výrobkov s konkurenciou neznačkových výrobkov na slovenskom či českom trhu.

Testy kvality, kde sa porovnávajú značkové výroby s privátnymi, však existujú. Niekedy je víťazom práve neznačkový tovar.
Mám rád, keď je súťaž, v ktorej pravidlá poznajú všetci zúčastnení a platia rovnako pre všetkých.

Tak teda, čo je dôvodom rozdielneho zloženia značkových výrobkov u nás a napríklad v Rakúsku?
Všetko začína pri národnej regulácii, ktorá ide nad rámec všeobecných európskych pravidiel. Takto napríklad musia výrobcovia kolových nápojov upravovať receptúru pre maďarský trh, lebo inak by ich nápoj skončil v kategórii energetických drinkov. Druhá príčina je občas zaznávaný argument lokálnych chutí.

To je častá argumentácia výrobcov.
Avšak ak chce úspešný obchodník preraziť, musí poznať lokálne preferencie. Rôzne preferencie pritom možno nájsť aj medzi takzvanými krajinami starej Európy. Briti sú známi tým, že od čokoládovej tyčinky očakávajú sladšiu chuť, ktorú na rozdiel od zvyšku Európy dosahujú pridaným karamelom. Potom tu máme „problém“ používania prírodných surovín. Slovenské testy zverejnené vo februári tohto roka vyčítali iné senzorické vlastnosti produktom, ktoré pochádzajú z jednej fabriky avšak v dôsledku sezónnosti orieškov alebo pôvodu použitého kakaového prášku či škorice vykazovali iný odtieň farby. Pritom v oboch prípadoch ide o produkty, ktoré pri chuťových testoch u spotrebiteľov prirodzene vyhrávajú.

Susedova tráva je vždy zelenšia.

Môžu byť dôvodom na rozdielne zloženie aj financie?
Dajme bokom základný problém, že Slovensko má najvyššiu DPH na potravinách v regióne, ktorý znamená, že produkt s rovnakou veľkoobchodnou cenou by bol na predajni viditeľne drahší. Ako ukazujú dáta agentúry GfK, viac ako polovica produktov (značkových aj neznačkových) je kupovaných na Slovensku v akcii. Spotrebiteľ očakáva od obchodníka, aby mu ponúkol výhodnejšiu cenu, a ten tento tlak prenáša na výrobcu. Ale toto nie je otázka len potravín alebo rýchloobrátkového tovaru. Iste by sme všetci privítali, ak by sme na Slovensku jazdili na výrazne kvalitnejších autách alebo mali krajšie a väčšie domy. No staré príslovie hovorí, že sa musíme prikrývať takou perinou, na akú máme.

Nie pri všetkých výrobkoch sa však dá hovoriť o tom, že by sme za to neboli ochotní zaplatiť, pretože cenové rozdiely sú buď zanedbateľné, alebo u nás sú niektoré produkty dokonca drahšie ako v zahraničí. Prečo potom?
Miera cenovej citlivosti na Slovensku je mimoriadne vysoká. Aj keď existujú prieskumy, v ktorých ľudia môžu deklarovať záujem o vyššiu kvalitu za adekvátnu cenu, reálne spotrebiteľské správanie hovorí niečo iné. Priemernými mzdami sme ďaleko za Rakúskom alebo Nemeckom. No keď hovoríme o porovnávaní nákupov u nás a v Rakúsku, vstupuje do
toho ešte jeden emočný rozmer. Takýto nákup je totiž do istej miery výletom, niečím nie úplne bežným. A potom sa môžu pocitovo javiť lepšie aj produkty s identickým zložením.

Ak niekto tvrdí, že v Rakúsku sú kvalitnejšie potraviny, podľa vás ide o subjektívny pocit?
Hoci tu pretrváva presvedčenie, že všetky pracie prostriedky predávané v Rakúsku sú lepšie, špecializovaný test realizovaný v roku 2015 Slovenskou obchodnou inšpekciou povedal, že zloženie je rovnaké. Podobne dopadlo porovnanie pracích prostriedkov v Maďarsku na jar tohto roka. Ale keďže išlo o informácie, ktoré išli proti všeobecnému presvedčeniu, verejnosť ich neprijala. Susedova tráva je totiž vždy zelenšia.

Český prieskum ukázal, že prací prášok z Nemecka má viac účinnej látky.
Platí, čo som povedal pred chvíľou. Každopádne, každý výrobca má právo uviesť na trh výrobok, ak spĺňa všetky legislatívne požiadavky. Spomínaný český prieskum poukázal na konkrétny produkt, ktorý v portfóliu výrobcu môže mať lokalizované vlastnosti. V tejto súvislosti sa spoločnosť stala terčom kritiky za spôsob, ako mieru individualizácie zdôvodnila.

Áno, že vraj perieme pri vyšších teplotách.
Tu by som povedal jedno. Európske priemyselné združenie výrobcov čistiacich prostriedkov AISE (ktorého členom za Slovensko sme my) robí v pravidelných trojročných intervaloch veľmi podrobný prieskum, kde analyzuje pracie návyky v jednotlivých európskych krajinách. Vďaka nemu vieme povedať, koľko mužov sa zapája do prania v domácnosti alebo ako často sa perie v ktorej krajine, prípadne kde sa používa častejšie prací prášok alebo kapsule. Ostatný prieskum okrem iného ukázal aj to, že napriek odporúčaniam výrobcov, Slováci a Česi – zvyknutí z minulosti – perú na jednej z najvyšších teplôt v Európe. Vyššiu priemernú teplotu pri praní evidujeme len v Škandinávii. Pritom teplota prania má jeden z kľúčových vplyvov na silu vyprania. Výsledky tohto prieskumu sme komunikovali pred dvomi rokmi bez masívnej spoločenskej diskusie, ďalší takýto test možno očakávať o rok.

Český test ukázal, že Persil z Rakúska a Nemecka má viac aktívnych látok ako ten zo Slovenska, Maďarska a Česka. Zdroj snímky: Persil

Rozdielne zloženie teda výrobcovia vysvetľujú inými chuťami či spôsobom prania. Ako sa však dá vysvetliť menšia gramáž výrobku v tom istom obale?
Predstavme si situáciu, že prídete do reštaurácie a poviete, že by ste si radi dali rezeň, ale namiesto ponúkaných hranolčekov by ste si chceli dať ryžu a hoci ste dospelý človek, uvítali by ste, ak by vám ponúkli len polovičnú porciu. A úplne najradšej by ste boli, ak by pri obaľovaní použili bezlepkovú múku. Šikovný prevádzkovateľ reštaurácie určite nepovie, aby ste nevymýšľali a zjedli to, čo má v ponuke. A vo veľkom sa to deje aj pri značkových výrobkoch. Každý jeden zo značkových výrobcov investuje nemalé prostriedky aj na Slovensku do kvalitných prieskumov spotrebiteľských správaní a očakávaní. Ak by sa správali tak, že lokálne preferencie by nerešpektovali, malý lokálny výrobca pôsobiaci len na jednom trhu by znalosťou miestnych špecifík bol oveľa úspešnejší.

Dobre, tak dajme tomu, že keď si Slovák kúpi tavený syr Kiri, zje ho zvyčajne menej ako Rakúšan, preto je v rovnakom obale o 20 gramov menej produktu. Ale ako sa dá vysvetliť, že v rovnakej fľaši dostane Slovák menej aviváže? Môže jej používať pri praní menej, ale aj tak si pôjde kúpiť ďalšiu fľašu. Tu nejde o to, že chce polovičný rezeň.
Pri čistiacich prostriedkoch je už isté obdobie štandardom uvádzať nielen objem balenia v litroch alebo kilogramoch, ale aj v počte pracích dávok. Značkoví výrobcovia túto požiadavku ako vyjsť v ústrety spotrebiteľom rešpektujú. Každopádne, retailový trh je veľmi kompetitívny a súťaž nie je len o najlepšej ponuke, ale viac o najvýhodnejšej ponuke.

Niektoré výrobky s rozdielnym zložením majú rovnaké obaly s poznámkou „limitovaná edícia“. Je to dostatočné odlíšenie pre spotrebiteľa, aby vedel, že kupuje iný výrobok?
Podľa analýzy Európskeho značkového združenia AIM, ktorého členom sme tiež, viac ako 80 percent inovácií prinášajú do obchodov práve značkoví výrobcovia. Sú inovácie, s ktorými možno prísť naraz na všetky trhy. Avšak sú situácie, kedy práve limitovanými edíciami si výrobcovia po prvotných analýzach testujú reálne prijatie trhom. Pokiaľ sa limitovaná edícia osvedčí na jednom trhu a má potenciál uspieť aj na ďalšom, rozumný výrobca s ňou pôjde aj tam.

Politici si boj proti dvojakej kvalite vzali za svoju agendu. Je však vôbec možné zjednotiť receptúry? Čo by to znamenalo pre výrobcov?
Na jednej strane pre nastavenie výrobných procesov by bolo jednoduchšie, ak by existovala jednotná receptúra. No povinné zavedenie receptúr, ktoré už zaváňa ideou európskej smernice o správnom zakrivení banánov, by však znamenalo vážne výzvy aj pre jednotlivé členské štáty, ktorých špecifická národná legislatíva ide nad rámec európskych pravidiel. Značky pôsobiace na viacerých trhoch by boli ťažšie konkurencieschopné v porovnaní s výrobcami, ktorí sú čisto lokálni.

Ako?
Napríklad na juhu Európy existujú požiadavky na ovocné sladené nápoje, ktoré musia mať v týchto krajinách násobne vyšší obsah ovocnej zložky. Prispôsobil by sa výrobca trhu s najvyššími požiadavkami, hoci by to znamenalo stratu cenovej konkurencieschopnosti na oveľa väčšom trhu? Nikto nepochybuje, že trhové prostredie u nás funguje. V konečnom dôsledku nie výrobcovia alebo politici totiž majú šancu rozhodnúť, čo sa bude v obchodoch predávať. A aktuálne globálne trendy hovoria, že spotrebitelia chcú od výrobcov stále väčšiu mieru individuálnej ponuky.

Možno aj ten vyšší podiel ovocnej zložky.
Určite. Hoci sa o tom hovorí málo, české, maďarské alebo aj rumunské testy ukázali, že vďaka možnosti individuálnej receptúry majú niektoré výroby lepšie vlastnosti ako produkty rovnakej značky v Rakúsku alebo Nemecku. Verme, že víťazom aktuálnych tlakov bude spotrebiteľ.