Banány nepotrebujú reklamu. Aj bez toho sú najobľúbenejším ovocím na svete. Okrem toho, že sú chutné, dovoliť si ich môže takmer každý. Veď sú lacnejšie ako hocijaké iné ovocie. Napriek tomu, že na rozdiel od čerešní či sliviek, k nám putujú cez pol sveta. Ako je to možné? Skutočnú cenu banánov totiž za nás platí niekto iný.
Banánový boom sa na Kostarike začal približne pred sto rokmi. Dopyt po tomto ovocí rástol. A aby ho krajina dokázala uspokojiť, potrebovala vysadiť viac banánovníkov. I na miestach, kde predtým rástli dažďové pralesy. Hlavne nech je úroda veľká a uspokojivá. Tak sa stalo, že tradičné metódy pestovania vystriedala chémia. Veľa chémie. A málo starostí o robotníkov. Tí predsa dokázali pracovať aj bez ochranných pomôcok, často ani nie za minimálnu mzdu. Kto by sa ozval alebo vstúpil do odborov, riskoval, že o miesto príde.
Pod tlakom
Deväťdesiate roky priniesli tlak na veľké banánové spoločnosti, aby sa začali starať o životné prostredie a pracovné podmienky na svojich plantážach. Dokument Cenová vojna o banány, ktorý premietal festival Jeden svet, hovorí o tom, že tlak ľudí zabral. A taká spoločnosť ako Chiquita zmenila prístup. Pridala sa k aliancii, ktorá dohliada na dodržiavanie viacerých kritérií pre zlepšenie podmienok. Ako napríklad, že na plantáží nebudú pracovať deti mladšie ako 15 rokov a platy budú aspoň také, ako stanovuje zákon.
Znie to ako šťastný koniec banánového príbehu. Ale nie je.
Banány sú dnes po bavlne druhou najviac chemicky ošetrovanou plodinou. Európska únia určuje ich tvar, hrúbku i to, že nesmú mať na šupke žiadne poškodenie. A Európania si ich kupujú aj za akciových 69 centov. To všetko tlačí na znižovanie nákladov na ich produkciu. Teda aj na horšie pracovné podmienky, negatívny vplyv na životné prostredie i nedodržiavanie kritérií, ktoré vyžaduje aliancia. Kto je hlavný vinník? Podľa dokumentu supermarkety.
Práve tie si z banánov urobili nové rožky. Cez ich nízku cenu chcú, podobne ako pri lacných rožkoch, nalákať čo možno najviac zákazníkov. Tí si potom popri banánoch kúpia v obchode oveľa viac. Oslovené reťazce sa pre dokument Cenová vojna o banány nechceli vyjadriť.
Lacnejšie banány vyhrávajú
Ako riešenie sa núkajú bio alebo fair trade banány. Pestované za zdravších podmienok pre robotníkov i prírodu, ale aj o čosi drahšie. Nemecké reťazce Lidl a Aldi do svojej ponuky skutočne zaradili aj bio banány, cenová vojna však neminula ani ich. Okrem toho si málo kto vezme o čosi drahšie ovocie, keď hneď vedľa je rovnako vyzerajúca alternatíva za nižšiu cenu. A tak sa pestovateľom bio produkcia neoplatí.
Holandský reťazec Plus však zmenu zaviedol radikálnejšie. Vo všetkých svojich predajniach začal predávať iba fair trade banány. Po tomto kroku sa predaj banánov v sieti zvýšil.
Pripravené s podporou festivalu Jeden svet