Viete, čo majú spoločné mango a kešu orechy? Na prvý pohľad nič. V skutočnosti sú to však príbuzné rastliny z čeľade obličkovité, ktoré sa vyznačujú aj tým, že mnohé z týchto druhov sú jedovaté. Kým pri mangu to neplatí, v prípade týchto orechov áno.
Výroba kešu
Orech je iba semenom tzv. obličkovníka západného. Pri pohľade na tvar orieškov je asi zjavné, podľa čoho tento nezvyčajný názov vznikol.
Jablko, z ktorého orech pochádza, je považované za delikatesu. Vyrábajú sa z neho džemy a džúsy, používa sa aj na dochucovanie jedál. Okrem toho sa z neho v Indii aj v Afrike vyrába alkohol, ktorý je vraj najlepší pri kombinácii s tonikom alebo kolou. Semeno jablka má u nás punc luxusného tovaru. Pritom v miestach, kde rastie, ho ľudia zahadzujú tak, ako my vypľúvame kôstku od čerešne. Vedia prečo. Je totiž jedovaté.
Kešu orech rastie na spodnej strane jablka. Má viacero ochranných vrstiev, ktoré sú toxické a majú zabrániť zvieratám, aby sa len tak ľahko nakŕmili. K tomu treba pripočítať aj dvojitú ochrannú vrstvu plnú kyseliny anakardovej, ktorá pri kontakte s kožou spôsobuje popáleniny. Na to, aby sa zo semien stali jedlé orechy, musia prejsť pražením.
No tu už prichádza prvý problém. Aj výpary, ktoré pri tom vznikajú, sú jedovaté. A myslíte si, že fabrika v Indii či Nigérii dáva svojim zamestnancom nejaké ochranné prostriedky?
Krvavý biznis
Aj keď dnes je v rámci osvety populárna najmä kritika palmového oleja a avokáda, svoj podiel viny majú aj konzumenti kešu. Vzhľadom na to, že obal orecha je jedovatý a obsahuje agresívne kyseliny, mnohé ženy majú kvôli ich spracovaniu natrvalo znetvorené ruky.
Ako napísal britský denník Telegraph, továrne na výrobu kešu len málokedy pri práci dajú svojim zamestnancom aj ochranné rukavice či ďalšie ochranné doplnky. Za takúto namáhavú a bolestivú prácu pritom v priemere za desaťhodinovú službu zarobia necelé dve eurá.